Bloghttp://vojenciakova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskKoho máš najradšej? (vojenciakova)Bola som v Baku dokopy 3 týždne aj s cestou a už som si stihla oblúbiť všetky deti, samozrejme niektorých viac, niektorých menej.  Dostala som za úlohu viesť nedeľnú školu  skupinke dievčat vo veku od 13 – 15 rokov, ktoré sa nazývali skrátene JOY, pretože vraj chceli prinášať radosť ľudom navôkol. Zatiaľ ale ešte potrebovali veľa načerpať. Dievčatá mali každá úplne inú povahu, iný prístup k životu, ale spájala ich láska k hudbe a bezodná túžba po láske a priateľstve. A ešte spoločný cieľ zničiť svojho vedúceho na nedeľnej škole  v čo najkratšom čase. Hneď pri zoznámení mi hrdo oznámili počet svojich obetí a dosiahnuté medzičasy.Wed, 12 Mar 2008 17:56:57 +0100http://vojenciakova.blog.sme.sk/c/138035/Koho-mas-najradsej.html?ref=rssAko funguje customery satisfaction u Baťu (vojenciakova)Na jeseň som zistila, že všetky moje použiteľné topánky sa po roku behania po svete stali nepoužiteľnými a tak som sa so sestrou jednu krásnu sobotu vybrala nakupovať. Nie som veľmi nákupný typ, radšej nakupujem overené značky a tak sme zamierili do predajne Baťu na Dunajskej.Tue, 11 Mar 2008 12:30:05 +0100http://vojenciakova.blog.sme.sk/c/137828/Ako-funguje-customery-satisfaction-u-Batu.html?ref=rssHanba – Nehanba? (vojenciakova)Vracala som sa z práce peškom neskoro večer. V jednej uličke šiel oproti mne pán s veľmi zvláštnou vetrovkou. V strede mal akokeby z reflexných pásov spravený dosť veľký kríž. Zrejme si aj v tme všimol môj dooosť skúmavý pohľad a tak, keď sme sa stretli potichunku povedal: „Pochválen...“ Zvyšok som ani nepočula, ponáhľal sa preč. Automaticky som odpovedala: „Naveky amen“, ale už som celú cestu rozmýšľala o tomto stretnutí.Mon, 04 Feb 2008 11:39:16 +0100http://vojenciakova.blog.sme.sk/c/132158/Hanba-Nehanba.html?ref=rssA vraj za úsmev nič nekúpiš!!! (vojenciakova)V pondelok ráno prišla kolegyňa vysmiata ešte viac ako inokedy a so smiechom nám ostatným rozprávala svoj zážitok z cesty domov. Pochádza z Lysej pod Makytou a takmer každý týždeň cestuje k rodičom. Vo vlaku si k nej prisadla jedna staršia pani a dali sa do reči. Len tak všeobecne a nezáväzne sa porozprávali o počasí, práci, no jednoducho o všetkom, čo prišlo na jazyk. A tak im príjemne ubehol čas. Zrazu pani vytiahla z tašky Activiu a 2 jogurty a dávala ich kolegyni. Tá začala zaskočene odmietať, ale pani nebrala žiadne námietky do úvahy, jednoducho tam jogurty nechala a vystúpila. Všetci sme sa zasmiali a s poznámkami typu „To si si pekne zarobila.“ sme sa vrátili k práci.Tue, 15 Jan 2008 13:23:48 +0100http://vojenciakova.blog.sme.sk/c/129094/A-vraj-za-usmev-nic-nekupis.html?ref=rss